Na Slovensku sa odborníci v cestovnom ruchu a gastronómii chytajú za hlavu na mnohých miestach a v mnohých odvetviach. Stovky podnikov nám servírujú kofolu, ale hostia v pohároch kofoly dostávajú neznámy kolový nápoj. V gastronómii, ale aj bežnej slovenskej domácnosti sa objavujú šampanské a slivovice, prípadne hruškovice. Je pomerne častým problémom, že pri objednávke slivovice dostane zákazník len obyčajný liehový destilát, ktorý sa zvykne nazývať „slivkou“. Nie však slivovicou. Rozdiel medzi destilátom označeným ako slivka a ovocným destilátom slivovica akoby niektoré podniky ani nepotrebovali rozlišovať, pretože ak sa sami považujú za piatu kategóriu, tak pristupujú aj k informáciám a logike. Vážnym pochybením je však pri mnohých podnikoch aj vyššej kategórie anarchia pri používaní pojmu „šampanské“.
Čo je a nie je slivovicou?
V bežnom obchode si vypýtame slivovicu, predavačka podáva fľašu so slivkou. Slivka je pritom konzumný lieh, alebo iný destilát ochutený, prípadne karamelom prifarbený. Pre svedomie predávajúceho, alebo tvrdenie o nejakej tradícii liehovarníctva sa uvádza aj určitý podiel ovocného destilátu. Skutočná slivovica je pritom jednoznačný destilát vytváraný z ovocného kvasu, ktorý je riedený v konzumovateľnom pomere s čistou neminerálnou vodou. Nič iné nemožno nazvať slivovicou, určite nie ochutené a prifarbené liehoviny.
Nie je tak chybou trhu táto častá zámena, ale neodbornosť alebo nezáujem o rozlišovanie na miestach podávajúcich nápoje, predajcov v bežnom maloobchode, ale aj v spoločnosti. Stáva sa bežné, že návšteva ponúka slivovicu, čo pre chuť a určité spoločenské postavenie slivovice neodmietnete. Keď sa však otvára fľaša, ktorej etiketa nesie názov „Tradičná slivka“… ups.
Šampanské nie je vždy šampanské
Šampanské si podľa mnohých kupujeme na Silvestra a to najlacnejšie šampanské údajne kúpime už za 1,90 EUR. Ale naozaj? Na to, aby ste mohli nazvať šumivé víno šampanským je nevyhnutné, aby pochádzalo z chráneného vinárskeho označenia pôvodu – CHAMPAGNE. Iné víno nemožno nazvať za žiadnych okolností šampanským. Iba ak v rámci humoru. Tak ako malokarpatským vínom sa nedá nazvať moldavský dovoz, alebo za „tokajské“ nazvať hocičo s vôňou vína, ani šampanským nemožno nazvať všetko, čo má bublinky. Ešte aj v roku 2022 dokážu slovenské hotely pri objednávke šampanského k stolu priniesť slovenský sereďský Hubert a nemajú pocit, že pochybili.
Vo Francúzsku sa v žiadnom hoteli nepodarí také fau paux, že by hosť pri objednávke šampanského dostal bulharský šumivý sekt, tak ako sa nám to stalo v jednom slovenskom wellness hoteli.
